Dlho som idealisticky verila, že dobre postavená otázka môže znamenať viac, ako odpoveď. Najlepšia otázka podľa tohto systému hodnotenia je samozrejme taká, ktorá neohrozene skúma povahu vecí, odhaľuje pozadie (defaultne: sprisahanie), čím provokatívnejšia, tým lepšia. Dnes v pozícii pýtaného verím skôr heslu zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať. zo sveta, odbočka: Prvý prípad vtáčej chrípky zaregistrovali aj v juhoruskej Adygejskej republike V Gruzínsku zaznamenali vírus H5N1 u divých labutí Niger sa stal druhým africkým štátom, kde potvrdili smrtiaci vírus H5N1 V Bosne potvrdili prvé prípady H5N1, nakazené boli dve labute Toľko správy z Agedejskej republiky, Gruzínska, Nigeru a Bosny, teraz späť domov, koniec odbočky. Lebo zmysluplnosť otázky je v takom tesnom kontakte s psychickou výbavou jej autora, že až beda. Ako položiť odvážnu a kritickú investigatívnu otázku, zatínajúcu bez milosti do živého? Takto to robí Odvážny Kritický Jedinec (OKJ) po započutí správy z Bosny: OKJ (zdesenie): ČO??? Labute? Prečo labute? mb:(odpoveď úprimná): Lebo k nim prišli také bacily * OKJ: Prišli k nim do vody? mb: Asi... Asi áno. Áno** OKJ: A bacily vedia plávať? mb (odpoveď pragmatic