Pred naším vstupom do Európskej Únie som sledovala jeden právny spor: nemecký zákazník si objednal u predajcu áut nový Volkswagen. V zmluve bola klauzula, že má ísť o „EU-auto“. Ako vravíme my, Slováci: chyba lávky. Zákazník dostal auto vyrobené v Bratislave. V Bratislave!, rozhorčovali sa moderátori automobilovej relácie. Zákazník odmietol zaplatiť a dal vec súdu. Nemecký súd (promptne!) rozhodol: zmluva aj auto sú v poriadku, zákazník musí zaplatiť. Rozhorčení moderátori ešte pár krát „brali meno Brátysláva nadarmo“ a rozlúčili sa s odporučením hľadať„serióznych predajcov“, či výslovne zakotviť akceptovateľnú krajinu pôvodu priamo do zmluvy. Tak.
Veru ma urazili. Rodné hrudky (je len jedna?) sa neodbytne domáhali satisfakcie a rozdúchavali obrodenecké plamene (zas som horela za pravdu). V poslednom lúči aj starootcovská roľa horela, už ma nik nepresvedčí, že je to len metafora. Ale zase ma chytila jedna z našich národných vlastností: zívla som si a skúste sa rozčuľovať, keď večer zívate. Spomínaný posledný lúč zašiel do ilegality a spolu s ním podpaľači. Nadutosť? Verím na božie mlyny a vetičku "o rok sa na tom už iba zasmejeme".
Nápisy „nemecká kvalita“ som už predtým pri nákupoch ignorovala. Príliš mi pripomínali výzvy „Kupujte slovenské výrobky, podporíte tým slovenských výrobcov“. Dodnes neviem, či sa mám pri tejto výzve smiať, alebo plakať. Kupujte, ak ich považujete za dobré! Takéto heslo by vymyslela moja reklamná agentúra tesne predtým, ako by skrachovala. Tak sa radšej usmejem, nad milunko naivnou úprimnosťou. Kupujte, lebo nás tým podporíte. Priezračne jasná motivácia, absencia zahmlievania. No krása. Priam prevencia. Mňa i iných odchovancov takýchto viet len tak nedostane ani sofistikovanejšie: „(niekoho) kvalita“.
Nie, nie som proti lokálnym trhom základných potravín a služieb. Ak bude raz po mojom, maslo a vajíčka vysokej kvality si budem kupovať od susedov, chlieb u najbližšieho pekára, zeleninu a ovocie od známeho farmára. A veľké reťazce budú mňa, zákazníka, zúfalo lákať podobnými reklamami, na akú som narazila v Dánsku.
„Písali v tlači: Toto maslo je vyrobené v Nemecku a nemecké kravy dávajú porovnateľne dobré maslo, ako dánske. Keď sa kúsok rozpustí na jazyku, bude váš dojem nanajvýš pozitívny.“
Z Nemecka, z dovozu! Ale bez obáv, je rovnako dobré, respektíve aspoň porovnateľné s naším...
Dáni by si u mňa zase vyslúžili jeden malý bezvýznamný bod. Keby som si bola istá, že tá reklama je len výplodom porovnateľného zmyslu pre humor, ako mám ja. Ja a so mnou porovnateľní ľudkovia totiž milujeme recenzie na maslo v časopisoch s názvom Politický Život na Sobotu... Milujeme ich samopochopiteľne viac, ako to maslo.
Preto si myslím, že porovnateľné kravy musia byť zo mňa zúfalé.
Z minulotýždňového letáku istej obchodnej spoločnosti...
