O investigatívnych otázkach
Dlho som idealisticky verila, že dobre postavená otázka môže znamenať viac, ako odpoveď. Najlepšia otázka podľa tohto systému hodnotenia je samozrejme taká, ktorá neohrozene skúma povahu vecí, odhaľuje pozadie (defaultne: sprisahanie), čím provokatívnejšia, tým lepšia. Dnes v pozícii pýtaného verím skôr heslu zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať. zo sveta, odbočka: Prvý prípad vtáčej chrípky zaregistrovali aj v juhoruskej Adygejskej republike V Gruzínsku zaznamenali vírus H5N1 u divých labutí Niger sa stal druhým africkým štátom, kde potvrdili smrtiaci vírus H5N1 V Bosne potvrdili prvé prípady H5N1, nakazené boli dve labute Toľko správy z Agedejskej republiky, Gruzínska, Nigeru a Bosny, teraz späť domov, koniec odbočky. Lebo zmysluplnosť otázky je v takom tesnom kontakte s psychickou výbavou jej autora, že až beda. Ako položiť odvážnu a kritickú investigatívnu otázku, zatínajúcu bez milosti do živého? Takto to robí Odvážny Kritický Jedinec (OKJ) po započutí správy z Bosny: OKJ (zdesenie): ČO??? Labute? Prečo labute? mb:(odpoveď úprimná): Lebo k nim prišli také bacily * OKJ: Prišli k nim do vody? mb: Asi... Asi áno. Áno** OKJ: A bacily vedia plávať? mb (odpoveď pragmatic